Zahaste svetlá, záclony zatiahnite

Zahaste svetlá, záclony zatiahnite, lebo my ešte pokračujeme, nás včerajšia tma zjednocuje v cite, my pijeme a nemilujeme. Piť máme ešte čo, lež milovať už sotva, už v hniezdach lásky iní sa usídlili, loď naša ťažko tápa, kde je kotva, lebo už by sme radi zakotvili. Ťažko však zakotviť, niet prístavu, nám more premieňa sa v súdok vína, my sme sa oddelili od davu a mrieme jednotlivo, každý osobitne, to naša sláva je i naša vina. Tu pred oči nám položili vázu, čo vykvitla na počesť bohyne. Skláňame hlavy, uznávame krásu, lež naše šťastie je len vo víne. Darmo sa podívam na pekné ústa a darmo krásne vlasy pohládzam, vždy na oceán hladím, kde hladina je pustá a kde so svojou loďou vždy som sám. Nech žije bohyňa, čo vládne mužmi, lež ja som iba prostý námorník, ja dám sa viesť len vínom, a nie láskou a maják ten mi nezahasí nik.